Justícia na kolenách aneb skutočný život tých „spravodlivých“

Jakým směrem se po rozdělení republiky „rozvíjela“ slovenská justice ukazuje v plné nahotě mladá slovenská umělecká fotografka Lolla Fukari. Podobnost s naší justicií rozhodně není náhodná! Krach idey „pravdoláskařů“, že staré komunistické soudce postupně přetvoří jejich nově jmenovaní kolegové, asi nejlépe vystihl zesnulý bývalý federální ministr vnitra Ján Langoš:

„Prepadli sme ilúzii, že postupne budeme dopĺňať justíciu mladými sudcami, ale keď mladý sudca príde na okresný súd, kde má desať starých kolegov, tak o pár mesiacov začne súdiť ako oni.“

Citace z průlomového nálezu I. ÚS 517/10 Ústavního stolce

Podľa článku č. 32 Ústavy Slovenskej republiky “Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosťústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“.

Lolla Fukari

členka Asociácie profesionálnych fotografov Slovenskej republiky

Umelecká fotografka, ktorú väčšine z vás – prítomných vôbec netreba predstavovať. Ženy ju poznajú, lebo ich fotografovala, keď chceli mať umelecky hodnotné akty alebo sa dostať do Playboya, v ktorom  ma publikovali  viacero editorialov a tituliek, čo je už samotne pre ženu –  fotografku, pocta a uznanie jej profesionálnej práce. Je z mala fotografov na Slovensku, ktorí nevyužívajú k svojmu úspechu bulvár a showbiznis, ale skutočne umenie fotografie a to je dnes vzácne.

Dnes sme sa tu zišli na vernisáži k výstave fotografií Lolly Fukari, ktorú nazvala príznačne: Justícia na kolenách. Prečo sa vlastne rozhodla pre takúto provokatívnu tému? Pretože Slovensko je plné pokrytcov, takže nebude jednoduché asi ani len vybaviť priestor, kde by sa výstava s takýmto názvom mohla konať. O pár dní sa vrátila zo stretnutia s majiteľmi Harley Sallon v Bratislave a bolo potešujúce, že jej ponúkli svoje priestory a chcú maximálne vyjsť v ústrety a urobia v týchto priestoroch vlastne prvú výstavu fotografií v histórii tohto podniku. Napriek tomu si bola od začiatku vedomá toho, že výstava bude provokatívna a vyvolá rozruch na  verejnosti možno aj neželanú pozornosť neprajníkov, ktorí sa jej budú snažiť hádzať polená pod nohy a čo najviac jej sťažiť prípravu vernisáže aj samotnú organizáciu výstavy. Jedinou osobou, čo bola ochotná maximálne riskovať je práve Lolla.  Ale ona je na to zvyknutá, lebo to robí odjakživa. Odvaha jej nikdy nechýbala, ba dokonca asi ju postupne nadobúda, veď inak by si asi netrúfla použiť svoje fotografie silno pripomínajúce sadomasochistické sexuálne techniky ako synonymum krutých a dominantných praktík slovenského súdnictva. Akurát si ešte musí počkať, aby nabrali odvahu niektorí ľudia sa naozaj verejne postaviť proti justičnému systámu na Slovensku, tak ako ona. V skutočnosti má kolekcia fotografií, ktoré v tomto priestore vidíte vystavené poukázať na pravú tvár slovenskej justície, ktorá je možno rovnako krutá, násilná, nemilosrdná a vládne rovnako tvrdými pravidlami ako nejaké dominy vo svojich sado-maso praktikách nad svojimi otrokmi. Justícia, ktorá rovnaká ako ony – tiež sa prezlieka do čiernych kostýmov, aby mohla beztrestne, bez zábran a výčitiek týrať ľudí. My všetci jej svojou apatiou a nečinnosťou dávame právo, aby si na nás mohla dokazovať svoju neobmedzenú moc. Cítite v tom drobnú paralelu aj s našou politikou? Nemýlite sa – je tam! Lenže tento večer má byť tak trochu protestom proti stavu v slovenskej justícii, ale vlastne aj v celom tomto skorumpovanom štáte. Keď som sa Lolly pýtal či sa jej oplatí ísť do konfrontácie so systémom, ktorého sme chtiac – nechtiac všetci súčasťou, tak mi povedala, že presne to je základná motivácia jej aktuálnej výstavy, na ktorej sa práve nachádzame. Chcela ňou poukázať na to, aké pokrytectvo vládne v našej súčasnej vraj civilizovanej spoločnosti. Tá zakazuje alebo sa snaží obmedziť ukazovanie takých prirodzených vecí akými sú napríklad ľudská nahota alebo prirodzená sexualita, ale za to dáva každý deň v masovokomunikačných prostriedkoch priestor pre páchateľov brutálnych vrážd, v televíznych správach často ukazujú zastrelených ľudí, mŕtve alebo zmrzačené deti alebo rozštvrtené ženské telá. Ale zobraziť krásne a nahé ľudské telo, ktoré po zemeguli behá od praveku, sa snaží neustále niekto cenzurovať? Aj takéto otázky si možno kládla Lolla, keď rozmýšľala, aké posolstvo by mala vyslať do sveta svojou výstavou. A pravdepodobne si vedela za slovom justícia predstaviť konkrétnych ľudí – sudcov, prokurátorov, právnikov a advokátov, ktorí sa snažia navonok a hlavne v očiach verejnosti pôsobiť seriózne ako vzorní otcovia rodín, čestní, morálni a zásadoví ľudia, ale možno sú to v skutočnosti niekde v súkromí bezcharakterný pokrytci, ktorí sa nechajú bičovať alebo uznávajú a praktizujú sexuálne praktiky, z ktorých by sa normálnemu človekovi asi zatočila hlava ( poz. Adikie - pazmrd Nečas a kantýnská Nagyová). A práve preto sa výstava volá Justícia na kolenách. Lolla si myslí, ba dokonca je presvedčená, že všetci tí pokrytci, ktorí nám kážu o morálke, sú vlastne v skutočnosti len bezmocní, nedoceneným egom postihnutí jedinci, čo musia na kolenách prosiť o sex prípadne si zaň platiť svojimi špinavými peniazmi pochádzajúcimi z úplatkov a korupcie. Tí istí ľudia, čo vytvárajú právny systém tohto štátu a robia sa múdri či tvária ako všemocní len preto, aby sa nám mohli smiať do tvári, dokonca aj cez média, ktorý si svoje komplexy mužnosti kompenzujú na súdoch, ktorá im dáva pocit moci, aj keď sú to vlastne bezmocní, neschopní a poľutovaniahodné figúrky skorumpovaného štátneho systému. Prečo to vlastne tak je? Kto im dáva možnosť rozhodovať o našich osudoch a životoch? Sme to bohužiaľ my – so všetkými našimi zlyhaniami a chybami. Ale platíme za ne naozaj všetci rovnako? Koľko bohatých ľudí, ktorí okradli slovenský národ bolo odsúdených a uväznených? Existuje na slovenskú justíciu pravdivejšie príslovie než je notoricky známe: Vodu kážu, víno pijú?  A kto vlastne na Slovensku je symbolom spravodlivosti a právneho štátu? Donedávna stál na čele slovenskej justície Š. H. – človek, ktorého jeho minulosť a činy vnímame ako priame ohrozenie spravodlivosti, nezávislosti, nestrannosti a čestnosti či súdnictva ako takého. Ten, čobol verejne prichytený pri klamstve na pôde parlamentu, vyhrážkach poslancovi, ako aj neakceptovateľných narážkach na rasu a pôvod iných ľudí. Osoba, ktorá ma viac než priateľské s bossom albánskej mafie podozrivým z organizovania drogovej trestnej činnosti a iných zločinov. Justícia je formálne štátna zločinecká organizácia a štát je rozkrádaný tými, ktorí ho majú chrániť. Takýchto ľudí, ako je Š.H. je v slovenskej justícii veľa. A budú sa stále množiť, pokiaľ na nich ľudia nezačnú ukazovať prstom a nepošlú ich tam, kde patria, do väzenia za porušovanie všetkých morálnych, ľudských a hlavne justičných zákonov, ktoré sa zaviazali, nám občanom tohto štátu, maximálne dodržovať . A keď to nedokážu a nechcú robiť správne, tak nech idú teda na miesto, z ktorého prišli na tento svet.

Rozhovor viedol Roman Slušný

www.lollafukari.com